Rozlúčka s Ferkom Sýkorom

Milý Ferko,
tešili sme sa s príchodom jari – a veru spolu s Tebou – , že nás zasa raz, keď bude všetkým príjemnejšie, pozveš k svojmu okrúhlemu stolu. Toľko ráz si z nás pri ňom na celé hodiny utvoril družné spoločenstvo, že sme si to inakšie ani nevedeli predstaviť. To pozvanie prišlo však tentoraz nečakane naliehavo.

A tak sme sa poponáhľali do pomyselného Kamelotu, kde si Ty svojho času zasadol ako čnostný rytier Galád na Nebezpečnom stolci pri okrúhlom stole kráľa Artuša, aby si nás vyzval putovať za Svätým Grálom. Dobrodružstvo svojho putovania si zdarne a slávne zavŕšil a my sme Ti prišli vzdať úctu a vďaku za to, že si v nás vybudil odhodlanie preukazovať Ti spoločnosť na tomto putovaní, ba že sa nám dostalo cti sprevádzať Ťa pri ňom a že si nám bol pri tom pravým rytierskym vzorom.

To pozvanie prišlo tentoraz, vravím, nečakane naliehavo. Spoločenstvo v Ježišovom Duchu a pravde (porov. Jn 4, 23 – 24) je totiž posvätná a neodkladná vec. Neruší sa prechodom zo života do života, je stigmatizované zmŕtvychvstaním. Je slobodným záväzkom, je poslaním, aké sa neodmieta. Blažený ten, kto vie žiť spoločenstvo so živými tu na zemi i vo večnosti a komu sa aj darí z Božej milosti znovaoživovať chradnúcich.

Blažený si, Ferko, krásny rytier, lebo Tebe sa takéto spoločenstvo vydarilo. Činorodo si ho budoval na pevnej skale a isto ho aj z perspektívy večna – reálnej, čo aj nami, ktorí sme ešte tu, na tejto strane stola, neulapiteľnej – buduješ naďalej. Už zaiste bezprostredne stoluješ a hoduješ so svojím učiteľom a priateľom Ladislavom Hanusom, so svojím kolegom lekárom a priateľom Pavlom Straussom a s mnohými ďalšími, najbližšími i vzdialenejšími, čo Ťa predišli do radosti svojho a Tvojho Pána. A vieme, že nezabúdaš na nás, ktorí by sme Ťa mali nasledovať. Popros, oj, rytier okrúhleho stola, Pánových rytierskych anjelov, aby nám boli na pomoci radou a ochranou v našom putovaní. Lebo jeho, Pánovo, je kráľovstvo a moc i sláva naveky.

Milý Ferko, čo aj nás rmúti náhle chvíľkové odlúčenie, radujeme sa s Tebou trvalou veľkonočnou radosťou. Tá, sám vieš, nemá konca.

Za priateľov okrúhleho stola

Teofil Klas

(Prednesené na pohrebe 3. 4. 2008 v Podunajských Biskupiciach)